Geocachingová trasa - Bodrog

Latorica

Latorica pramení na Ukrajine pod názvom Latorycja, vo Východných Karpatoch, v geomorfologickom celku Polonyns'kyj chrebet. Od prameňa tečie prevažne severojužným smerom až k mestu Dolyna, odtiaľ po Mukačevo pokračuje na juhozápad a ďalej až k slovenskej hranici na západ cez Zakarpatskú nížinu (Zakarpats'ka nyzovyna). Na naše územie vstupuje na Východoslovenskej rovine na rozhraní katastrálnych území obcí Ptrukša a Boťany. Najprv tečie severozápadným smerom, južne od obce Čičarovce sa stáča na západ a približne od sútoku s Laborcom (95,0 m n. m.) pokračuje na juhozápad. S Ondavou sa spája severoseverovýchodne od obce Zemplín (94,5 m n. m.) a ďalej pokračuje ako Bodrog. Latorica je na našom území typicky nížinnou riekou, vytvára veľké množstvo meandrov, slepých ramien i riečnych ostrovov. Na slovenskom území preteká cez CHKO Latorica, územím lužných lesov a močaristých lúk. Najvýznamnejšími prítokmi sú na Ukrajine zľava Boržava a sprava Mala Latorycja a Slatyna, u nás pravostranné Udoč a Laborec. Rieka u nás nepreteká cez žiadnu obec, avšak jej koryto križuje niekoľko vodných kanálov (napr. Ptrukšiansky sprava, Leleský zľava a iné). Koryto Latorice zároveň tvorí hranicu medzi okresmi Michalovce a Trebišov. Latorica preteká Východoslovenskou nížinou vyzdvihnutým agradačným valom a po oboch stranách vytvorila mohutnú riečnu nivu. Na juh od nej sa nachádza Latorická rovina, kým severne Kapušianske pláňavy. V priestore medzi riekami Laborec, Latorica a Ondava sa rozkladá Malčická tabuľa. Koryto rieky bolo v minulosti upravované bagrovaním a budovaním ochranných hrádzí a poldrov, čím bolo sčasti vytvorené nové koryto. V oblasti Ptrukše a Veľkých Kapušian sa v súčasnosti ťaží zemný plyn.

GPS: N 48° 27.335 E 021° 49.313

Ondava

Ondava je rieka na východnom Slovensku. Prostredníctvom svojich prítokov (Topľa a iných) odvodňuje územie okresov Bardejov (väčšina územia), Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Medzilaborce (juhozápadná časť), Humenné (západná časť), Michalovce (najzápadnejší pás územia) a Trebišov (sever územia). Spoločne s ľavostrannou Latoricou vytvára rieku Bodrog, ich sútokom pri obci Zemplín v nadmorskej výške 94,5 m n. m.. Podľa dĺžky je 8. najdlhšou riekou Slovenska. Na Ondave sa nachádza vodné dielo Veľká Domaša, ktorá je zásobárňou úžitkovej i pitnej vody. Na vyrovnávanie prietokov slúži vyrovnávacia nádrž Malá Domaša. Ondava postupne preteká cez celky Ondavská vrchovina, Beskydské predhorie, Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina.

GPS: N 48° 27.456 E 021° 48.822

Bodrog

Bodrog je rieka na východe Slovenska a severovýchode Maďarska. Bodrog vzniká sútokom riek Ondavy a Latorice pri Zemplíne. Je to rieka bez prameňa. Je pravým prítokom rieky Tisa. Hranicu s Maďarskom prekračuje blízko obcí Klin nad Bodrogom a Borša. Tok rieky: Bodrog je typicky nížinná rieka s hlinitými, prevažne zarastenými brehami a pomalý prúdom. Celý tok je bez prekážok.Cestovná rýchlosť: 4-6 km/h. História: V minulosti pred vystavením hrádzí v 19. storočí vtekalo do Východoslovenskej nížiny päť riek Latorica, Uh, Laborec, Ondava a Topľa v tvare roztvorenej dlane, a vytvárali obrovské močarisko až po Tisu. Bodrog má dĺžku 67 km, na slovenskej strane 15 km. Povodie má rozlohu 11 552 km². Priemerný prietok je  115 m³/s, minmálny prietok 12,7 m³/s a maximálny prietok 1 007 m³/s . Plocha povodia je 11 552 km², plocha povodia  na Slovensku 7 272 km²

GPS: N 48° 27.266 E 021° 49.149

Ladmovce

Ladmovce ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, pri pravom brehu Bodrogu, v nadmorskej výške okolo 117 m.  Najstarší písomný doklad o obci je zroku1298. Do písomností ju zapisovali v 13. až 15. storočí ako Ladamoch, do 16. storočia Ladmocz. Predpokladáme, že ladmovské sídlisko jestvovalo pred 11. storočím a pravdepodobne s jeho obyvateľmi súvisela slovenská keramika z 9.-10. storočia, ktorú archeológovia našli v chotári susedných Viničiek.

V Ladmovciach bol kostol zasvätený sv. Antonovi a existoval skôr ako prvá zmienka o ňom. Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia, neskôr evanielickí reformovaní kazatelia. V roku 1621 a niekoľko nasledujúcich rokov tam vysluhoval bohoslužby samostatný kazateľ, do ladmovského kostola dochádzali kálvíniski duchovní z Viničiek. Ladmovce sa opätovne a natrvalo stal sídlom pravdepodobne na prelome 17. a 18. storočia. Ešte vtedy bol tamojší kostol drevený. V tamojšom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od. 16. storočia. Obyvatelia z miestneho kameňa pálili vápno už v 16. storočí. V 17. storočí v Ladmovciach naďalej poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 miestnych sedliakov aj želiarov spolu zdanili od jednej porty. V roku 1635 z neznámych dôvodov neboli danení. V Ladmovciach žilo v roku 1715 sedem sedliackych domácnosti , avšak v roku 1720 tam poddaných už nebolo. V súčasnosti je Ladmovciach osobný prístav pre všetky plavidlá. Pri Ladmovciach je termálny prameň a územie európskeho významu Národná prírodná rezervácia Kašvár, Ladmovské vápence - predstavuje izolovaný vápencový ostrov na úpätí Zemplínskych vrchov so špecificou faunou a flórou.

GPS: N 48° 25.132 E 021° 47.078

Viničky

Pod južnými svahmi Zemplínskych vrchov sa na Východoslovenskej nížine v nadmorskej výške 100 m (stred obce), 94-267 m (chotár) nachádza poľnohospodársko - vinohradnícka obec Viničky. Jej chotár charakterizuje úrodná pôda popretkávaná mŕtvymi ramenami Bodrogu a tokajské vinohrady, ktoré sa rozprestierajú na tufových pôdach južných svahov Zemplínskych vrchov. Z doterajších archeologických výskumov vyplýva že územie obce bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej - neolite (5-3 tis. Pred n. l.). Z tohto obdobia je známe sídlisko bukovohorskej kultúry, neskôr nálezy otomanskej kultúry, ale aj nález pokladu bronzových a zlatých predmetov zo staršej doby železnej. Obec sa spomína aj v roku 1273 ako Zeuleus. Písomný prameň z roku 1399 udáva, že v chotári obce existovali brod cez rieku Bodrog. Názov obce sa vyvíjal z pôvodného Zeuleus 1273 na Zewlews 1399, Zewlewske 1468 až po pomaďarčený názov Soloska, Seleška a nakoniec Viničky. Začiatkom 17. storočia prechádza majetková držba na vplyvnú rodinu Almássyovcov, potom prešla na vplyvnú rodinu Andrássyovcov. Rodina grófa Júliusa Andrássyho mala popri viniciach v obci veľké pivnice, vínne domčeky a kaplnku. V historickom vývoji postihli Viničky 2 tragické udalosti - morová epidémia v roku 1663 a veľká povodeň roku 1888.

GPS: N 48° 23.698 E 021° 45.027

Streda nad Bodrogom

Streda nad Bodrogom je obec na juhovýchodnom Slovensku, na úpätí Zemplínskych vrchov, v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny a Trebišovského okresu, ako aj oblasti Medzibodrožie v regióne Zemplín. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1270. Mala dve časti: Kostolná a Trhová Streda. V obci je kostol z 13.storočia. Na mieste malého stredovekého hradu, ktorý zbúrali v roku 1670 bol postavený okolo roku 1700 kaštieľ. Z polovice 18. storočia pochádza ďalší kaštieľ. Podľa názvu obce možno usudzovať, že pochádza najmenej z 12. storočia. Archeologické nálezy počnúc paleolitom až po stredovek len dokladajú kontinuitu osídlenia. Z jednoltivých archeologických období treba uviesť aspoň obdobie staršej doby bronzovej, z ktorej sa odkrylo pohrebisko, sídliskové nálezy z obdobia 7.-11. storočia, ako i nález staromaďarského pohrebiska. V období feudalizmu sa v držbe obce vystriedalo viacero zemepanských rodín. Existujú správy, podľa ktorých na mieste terajšieho kaštieľa stál kamenný hrad, ktorý dal roku 1670 zbúrať generál Spork ako majetok vtedajšieho zemepána Štefana Bocskaya po jeho úteku do Sedmohradska. Na mieste hradu dal okolo roku 1700 Ladislav Vécsey vystavať jednoposchodový kaštieľ. Prestavali ho koncom 19. storočia. Budova má pôdorys v tvare písmena L a má dvojposchodovú vežu, ktorá je situovaná vo vnútorného rohu obidvoch krídel. Je dominantou tohto objektu. Druhý kaštieľ pochádza z polovice 18. storočia. V 19. a 20. storočí ho prestavali a opravili. Je to poschodová budova s novou hladkou fasádou a pôvodne otvorenými arkádami na južnej strane. Miestnosti kaštieľa sú zaklenuté českými a pruskými klenbami. V obci sa nachádza osobný prístav, v blízkosti národná prírodná rezervácia Tajba (miesto výskytu korytnačiek močiarnych) a komplex vyvýšenín Tarbucky (druhý a štvrtý stupeň ochrany), kde sú vzácne biotopy na pieskoch a ryolitových skalách.

GPS: N 48° 23.336 E 021° 43.445

Tokaj

Tokajská vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov. Na naše územie zasahuje z Maďarska a svojou výmerou 907 ha je najmenšou vinohradníckou oblasťou nie len na Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je jednou z piatich oblastí sveta, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

S pestovaním viniča v tokajskej vinohradníckej oblasti sa stretávame už v časoch Rímskej ríše. Po jej úpadku pokračovali v tradícii Slovania. V tomto období vzniklo aj pomenovanie oblasti, ktoré vzniklo odvodením od slova stokaj, čo označovalo sútok dvoch riek – Bodrog a Tisa.

Pestovanie viniča a výroba vína v tokajskej vinohradníckej oblasti sa traduje už stáročia. Tokajské víno je jedným z prírodne sladkých vín. Zaraďuje sa to kategórie žltých prírodných vín. Vplyv na charakter a celkovú kvalitu má kvalita vstupnej suroviny, skladba odrôd, technológia vároby, ale i prírodné podmienky. Víno má charakteristickú chlebovú príchuť, ktorú dodáva prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína. Prvý tokajský výber vyrobil v roku 1650 kalvínsky kňaz Laczko Maté pôvodom zo Sepše (dnešná Moldava nad Bodvou). Prekvapil ním na Veľkú noc manželku svojho zemepána Zuzanu Lorantffyovú. Tej tokajský výber tak zachutil, že ho prikázala vyrábať v čo najväčších množstvách „pre potešenie tela i duše". Tokajskí producenti vín sú združení v Tokaj Regnum.

GPS: N 48° 23.193 E 021° 42.553