Veľkonočné splavovanie riek v Slovinsku

Za oknom sneží a poriadne mrzne, my však už plánujeme, čo budeme robiť počas Veľkej noci. Posledné 2 roky chodíme do Slovinska splavovať rieku Soča. Počasie býva lepšie než inde a tak aj tentoraz píšem tradičnej skupine vodákov (Eliška, Adam O., Adam P., Ľuboš a Dodo) či výlet do Slovinska platí, na koľko nocí chceme ísť a koľko ľudí má záujem o splavovanie.

Ako deň odchodu z Košíc volíme štvrtok ráno, Brno plánuje odjazd až po práci, tak aby sme sa večer stretli v Čezsoči. Nakoniec nás ide 14 (3 účastníci z Košíc a zvyšok z Brna, Dodo tento rok jarné Slovinsko vynecháva), ubytovanie si rezervujeme vopred.

Večer pred odjazdom nakupujeme posledné veci, balíme sa a pripravujeme auto na cestu. Ráno naviažeme lode a asi o 8mej vyrážame z Košíc. Cesta je celkom bez problémov, nie je veľa áut (okrem prejazdu cez Bratislavu) akurát väčšinu cesty prší. Chvíľami tak husto, že cez striekajúcu vodu nevidím ani svetlá auta predomnou (pozdravujem najmä vodičov s dennými svetlami!). Do Čezsoče prichádzame o 18tej večer, hodinu skôr než sme plánovali. Chalani, ktorí nám pripravujú ubytovanie v Mountain Base apartmánoch sa akurát vrátili z vody a ešte nám nestihli pripraviť apartmány. Chvíľu teda čakáme u nich na izbe, kým sa môžeme nasťahovať do apartmánu.

Skupina z Brna v tomto čase len nakupuje a tak jej predpokladaný príchod je posunutý na 1 hodinu ráno. Chceme na nich počkať, nakoniec to však zvládne len Ľuboš. S Adamom sme po dlhej ceste (a niekto aj po dlhej noci) unavení a zaspávame skôr.

Ideme či nejdeme na vodu? Prestalo pršať. Ideme!

V piatok ráno (teda tesne pred obedom) vstávame a chystáme sa na vodu. Na rozpádlovanie volíme hornú Soču. Vody je menej, ale úplne stačí, niektorým sa nedarí a tak hneď trénujeme aj záchranu. Po doplavení sa rozhodujeme čo ďalej, večer je ešte ďaleko, prestáva pršať a tak ideme opäť na vodu. Skupina s Adamom a Ľubošom ide pozrieť spodný úsek, ja s Eliškou a Maruškou idem opäť horný úsek a časť ľudí už na dnes končí.

V sobotu hneď po zobudení kontrolujeme vodný stav. Po výdatnom daždi voda rýchlo stúpa. Veľa vody ma nielen Soča ale aj jej prítoky. Na vodu sa odhodlá len malá skupina a ďalší 2 kajakári z Čiech, ktorí práve prišli do Slovinska. Aj oni však volia Korytnicu, ktorá má v Bovci cca. 40m³/s.

Po jej úspešnom splavení však chalani stále nemajú dosť a chcú ísť spodný úsek (Sprenica I - Trnovo II /slalomka/). Už aj zvyšok účastníkov pomýšľa na vodu a vyberajú si aspoň najľahší úsek z Bovca po Srpenicu I.

Úsek zo Srpenice II po Trnovo je za tejto vody výdatný, ešte však ostáva slalomka, na ktorú sa nakoniec Ľuboš, Adam O., Ondra a Eda odhodlajú. Adam P. so mnou prevezie autá na koniec splavu. Adam O., Ondra a Eda stále nemajú dosť a za 170m³/s splavujú Otonu. Aspoň Katarakty za tejto vody vynechali... Končia pod Napoléonovým mostom.

Večer pozeráme videá zo splavu a zhodnocujeme, ktorý úsek by sme mohli ísť v nedeľu, ak voda neklesne.

Voda trochu klesá, všetci sa teda vyberáme na hornú Soču, stále tu tečie viac ako 30m³/s. Niektoré zaliate miesta sú menej technické, iné sú naopak náročnejšie. S rýchlejšou časťou skupiny prechádzame Zmuklicu, Adam O. čaká na pomalšiu časť. Kým prejdú, zastavujeme pod kaňonom, kde práve na vodu nastupuje nemecká skupina, ktorá Zmuklicu prenášala, za chvíľu zisťujeme, že to mohlo byť lepšie riešenie aj pre časť kajakárov z pomalšej skupiny. V Zmuklici sa prevrátila Lucka a ďalšie lode už nemajú kadiaľ prejsť, za ňou tak postupne končia ďalšie 3 kajaky a nakoniec vykúpe aj nafučka. Všetkých chytáme aj s pomocou nemeckých kajakárov a lovíme kajaky a výstroj.

Od Zmuklice je už rieka menej divoká a tak žiadne vážnejšie problémy nemáme. V Čezsoči, kým riešime presun áut, sa opäť rozdeľujeme na niekoľko skupín. Časť ľudí končí, časť z nás chce splaviť Korytnicu a extrémnejšia časť plánuje splavovať zo Srpenice I.

Veľkonočná Soča 2018 from Adam Piricky on Vimeo.

Na Korytnicu si najprv musíme zniesť lode. 1. ťažká (vlastne možno najťažšia) časť je za nami. Tí, ktorí si kaňon nepozreli v sobotu si prezerajú vhodnú trasu na splavenie. Nastupujeme na vodu, posielame nafučku dopredu aby pripravila záchranu. Rozdelíme si menej skúsených kajakárov a prechádzame krátkym ale úzkym kaňonom. Maruške sa nedarí a vykúpe.

Pokračujeme ďalej, zhruba v polovici splavu je nízka hať pri vodočte. Prezerám si ju z brehu, vľavo je bezpečne splavná a tak radím trasu zvyšku skupiny. Postupne ju všetci splavíme. Ja nakoniec s menšími problémami, keď mi nevychádza efektný boof a trafím kameň, ktorý ma takmer prevráti.

Počas splavu máme ešte jedno kritické miesto, ktoré sa Maruške nepodarí trafiť úplne ideálne. Hneď je však aj s loďou pri brehu, vylievame a pokračujeme ďalej.

Po splavení Korytnice končíme v Čezsoči, vraciame sa pre auto a dohadujeme večeru - palacinky v Kobaride.

Extrémna časť skupiny sa rozhodla z Trnova pokračovať Kataraktmi. Splavujú ich pri 80m³/s a tak vieme, že sa na palacinky nemusíme ponáhľať. Nejaký čas im splavenie kataraktov potrvá.

Pri stole na palacinkách sa postupne vystriedame takmer všetci. Komu nestačí veľká mäsová palacinka, dá si ešte ako zakúsok palacinku s čokoládov či lekvárom.

Večer opäť pozeráme videá, tentoraz najmä z Kataraktov.

V pondelok chceme na vodu vyraziť čo najskôr. Všetci začíname v Srpenici I, pri Srpenici II si dávame krátku pauzu, nakoniec sa ale všetci odvážia pokračovať ďalej. V prvej pereji máme menšie problémy, Lucka nezvláda prejazd valca. Preskupujeme poradie lodí, tak aby na začiatku išiel niekto, kto už úsek splavil a vie vybrať najľahšiu trasu. Až po slalomku už problémy nemáme. Akúrát niektorí z nás (vrátane mňa) ledva vládzu prepádlovať veľké vlny a silný prúd vody.

Na slalomku si pri tejto vode trúfa len pár kajakárov (extrémna časť), Eliška a Daniel, ktorý z nafučky presedlal na kajak. Ostatní končíme a riešime presun áut na koniec slalomky. Po obede sa vraciame na ubytovanie, balíme veci, upratujeme, lúčime sa a po 14tej hodine odchádzame. Brno to má domov bližšie a tak im balenie trvá dlhšie.

Cesta je hneď za hranicou v Rakúsku upchatá, jazdí sa len v jednom pruhu, kvôli údržbe tunelov. Schádzame z diaľnice a presúvame sa smerom k S6 aby sme sa vyhli zápche pri Grazi. Pred Viedňou sa cesta opäť upcháva a tak odbočujeme na Eisenstadt. Ešte pred hranicou večeriame v McDonald's, tankujeme lacnejšiu naftu a už za tmy pokračujeme na Slovensko. Postupne sme sa za volantom vystriedali všetci. Ako posledný šoféruje Adam. Pred Soroškou nás predbieha biele Subaru. Na prázdnej ceste je celkom fajn mať v blízkosti iné auto, Adam šancu využíva a zavesí sa za neho. Hore Soroškou má dieselový Duster naložený až po strechu... vlastne ešte pol metra nad strechou... trochu problém udržať tempo. Adam to však zvláda. Dochádza nám nafta a tak stojíme na pumpe, tá je však zatvorená. Kým sme sa zdržali pri pokuse natankovať, biele Subaru nám ušlo. Po chvíli ho dobiehame, ide značne pomalšie, uhýba ku kraju a púšťa nás. Smejem sa, že už ho nebaví viesť a chce aby sme ho vystriedali, za nami sa však nechytá. Konečne sa nám podarí natankovať, nakoniec boli v nádrži ešte 4l nafty, to by sme do Košíc tesne zvládli. Vykladáme lode na lodenici, Adam prestupuje do starej mamky (starý Passat) a s Ľubošom pokračujeme domov. Domov nakoniec prichádzame asi o 2hej ráno.

Lukáš

Galéria