Skialp zo Smokovca na Zbojnícku chatu

Počas piatkového kurzu eskimovania plánujem, čo budem robiť v sobotu. Chcem ísť lyžovať do Vysokých Tatier a tak zisťujem, kto by sa ku mne pridal. Na konci eskimovania sme 10ti a okrem nášho mikrobusu musí vziať auto aj Branko. Rozhodujeme sa pre skialp na Zbojníčku a možno prejdeme až po Priečne sedlo.

Ráno zbieram ľudí po Košiciach a v Prešove, na diaľnici sa so zvyškom skupiny stretávame na odpočívadle pri Levoči. Dohadujeme detaily a pokračujeme v ceste.

V Smokovci mám štastie a s veľkým Traficom obsadzujem hneď prvé miesto na parkovisku. Branko a jeho skupina tu je už pred nami. Voláme im a pýtame sa ako vyzerá cesta na Hrebienok. Danka nám oznamuje, že na lanovku čaká veľa ľudí a cesta na Hrebienok je zľadovatelá (počas telefonátu padá). To nie je práve najlepšia kombinácia. Naštastie sa ukázalo, že to nie je až také zlé. Joko skúša lanovku, my ostatní sánkarsku dráhu na Hrebienok. Po chvíľke volá, že na lanovku sa nečaká, my však už sme na ceste, po ktorej sa po pár metroch už dalo ísť na lyžiach. Ľad bol na začiatku, potom sa už objavil aj kúsok snehu, ktorý nám na šlapanie stačí. Je tu len jedno miesto, kde na pár 100 metrov musíme lyže vyzuť a pokračovať pešo.

Z Hrebienka pokračujeme turistickou značkou okolo Rainerovej chaty (tu sa môžete zastaviť a v zime si pozrieť Betlehém zo snehu). Prvá časť cesty nie je strmá a tak na lyžiach nemáme problém ani so zľadovatelým snehom. V polovici Veľkej studenej doliny sa nachádza strmý úsek. Tiež sa ochladilo a fúka studený vietor. Zapíname si bundy a obliekame rukavice. Cesta zatáča doľava, je však stále strmá a zľadovatelá. Skialpinistické pásy začínajú podšmykovať a tak sa väčšina z nás rozhodne lyže vyzuť a pokračovať v lyžiarkach. Tie po zakopnutí do snehu držia. Na lyžiach pokračujú len tí, ktorí majú stúpacie železá.

Na vrcholku opäť obúvame lyže a pokračujeme po ceste na Zbojnícku chatu. Cestička zatáča doprava a chata sa vynára zpoza skál. Posledných pár metrov a konečne sme tu. Občerstvíme sa, oddýchneme si a rozhodujeme sa čo ďalej. Chceme ísť ešte o niečo vyššie na vrchol doliny. Po pár minútach sa dostávame k strmému svahu a skratke cez hrebeň ku doline. Traja z nás (Ján, Tomi a Kaja) chcú pokračovať, my ostatní odbáčame a využívame skratku. Po dvoch oblúkoch názor mení aj Kaja a pripája sa k nám.

Vyzúvame pásy a púšťame sa dole. Napriek tomu, že nemáme prašan :(, si užívame freeride.

Lukáš

Galéria