Latorica a Bodrog - neobjavená Amazonka neďaleko Košíc

Po tréningu sedíme na pive a rozprávame sa o možnostiach na splavovanie. Posledný prázdninový víkend stačí jeden deň dovolenky a máme štyri dni voľna. Z pomedzi kurzantov a členov vodáckeho klubu Kamikse lákam ľudí práve na tento splav. Zaujme to viacerých. Avšak po pár minútach narážame na problém - na Ukrajinu je potrebný pas, ktorý nemajú všetci. Peťo P. začne rozprávať o Bodrogu, ukazuje nám fotky a videá a hovorí, že by tam chcel ísť opäť a má aj ďalších záujemcov. Nakoniec sa teda namiesto Ukrajiny rozhodujeme práve pre Bodrog.

Peťo naplánoval splav na 4 dni. Vo štvrtok ráno sa stretávame na lodenici, časť ľudí mešká a tak vyrážame neskôr než sme plánovali. Na začiatok splavu, k Bufetu Latorica, prichádzame tesne pred obedom. Niektorí už sme hladní a tak pred splavom ešte obedujeme. Na opačnom brehu pripravujeme lode a balíme do nich veci. Peťo a ja si vyberáme kajaky, Peťo P. si berie jazerný kajak Prijon a ja cross-over Pyranhu Fusion (kajak má tvar creekovky ale je dlhší, so skegom a výrazne rýchlejší, tiež má vodotesnú komoru na batožinu). Peťo G. sa rozhodne ísť sám na kanoe, aby sme vedeli vziať viac vecí. Jeden jazerný kajak teda ostáva na prívese a vracia sa do Košíc. Joži ide na svojom morskom kajaku. Marek, Peťo U., Ján a Michal idú po dvojiciach na kanoe.

Chvíľu po 12tej nasadáme na vodu a lúčime sa s našim šoférom - mojim otcom. Čaká nás štvordňová plavba, všetko čo potrebujeme máme so sebou. Nocovať plánujeme na divoko na vopred vytipovaných miestach, väčšinou vo voľnej prírode. Prvých pár metrov si niektorí ešte len zvykajú na sedenie v labilnej lodi, skúšajú si jej ovládanie. Po nastúpení nás čaká rovný a široký úsek, kúsok pod mostom sa ale rieka zužuje, brehy sú husto zarastené a celkom strmé. Stopy po civilizácii najbližších pár kilometrov nevidíme. Rieka je čistá, s pieskovým dnom, voda je teplá. Pozor treba dávať na popadané stromy a konáre pri brehoch. Peťom to nedá a vyskakujú z lodí, aby si zaplávali. Ich lode voľne unáša pomalý prúd vody, keď sa im zachce, lode dobehnú - voda je tu po kolená. Niektoré miesta sú trošku hlbšie, iné o niečo plytšie. Pred nastúpením do svojich lodí ešte vysadnú na môj kajak a snažia sa ho (neúspešne) prevrátiť. Na jednom mieste je strom spadnutý cez celú šírku vody, darí sa nám ho však prekonať, Peťo P. na neho vyskočí a pomáha lode pretiahnúť na druhú stranu.

Asi po 10tich km sa do Latorice vlieva Laborec, voda je už trochu špinavšia. Na sútoku stretáme prvých ľudí - rybárov. Odtiaľ už stretávame ľudí pravidelne. Jožiho ku brehu volajú známi a ponúkajú nás rybacou polievkou a pálenkou. Časť lodí už je ďaleko pred nami a tak musíme ich ponuku, ostať na mieste, zdvorilo odmietnúť. Blížime sa k sútoku s Ondavou, na dnes máme pádlovania celkom dosť, za chvíľu sa naviac bude stmievať. Bodrog je už citeľne pomalšia ale väčšia rieka. Hľadáme vhodné miesto pre kempovanie. Také nachádzame asi 3km nižšie po prúde. Breh nie je strmý a je tu piesok, takže sa ani veľmi nezašpiníme. Miesto je zaujímavé aj pre rybárov, ktorí sa tu práve chystajú rybárčiť. Po vystúpení na breh sa dozvedáme, že ide o ichtyológov. Pýtajú sa nás ako dlho sa plánujeme zdržať, chcú robiť výlov a plašíme im ryby. Odpovedáme, že chceme len vystúpiť a vyššie na lúke stanovať. Lode rýchlo vyťahujeme na breh a pláž im uvoľňujeme.

Stany si staviame vyššie na lúke, vedľa je ohnisko, kde zakladáme oheň. Opekáme špekáčky a krkovičku so zeleninou. Po zotmení sa k nám pridá aj jeden z ichtyológov. Sedíme pri ohni, bavíme sa a popíjame whiskey. Ešte pred 22hou sa ale všetci poberáme spať. Cez deň sme napádlovali asi 23km a sme unavení.

Ráno vstávame celkom skoro. Na vode sme už pred 10tou. Na Slovenskej strane je rieka využívaná len veľmi sporadicky, stretáme jednu pramicu s motorom. Krátku pauzu si dávame pri prístave v Strede nad Bodrogom, Peťo odbieha do obchodu vo Viničkách. Za hranicou, v Maďarsku, zastavujeme na pláži pri dedine Felsoberecki. Je horúco a tak skáčeme do vody. Pridáva sa k nám pár psov a jeden miestny pán. Na neďalekom ihrisku akurát chystajú oslavy dňa obce. Na neskorý obed sa plánujeme zastaviť v Sárospataku. Čím bližšie k nemu sa nachádzame, tým je premávka na vode hustejšia. Stretávame však len menšie, väčšinou rybárske, člny. Míňa nás tiež motorový čln, ktorý ťahá vodného lyžiara. Väčšina lodí spomalí, aby spravili čo najmenšie vlny, tie najväčšie spraví práve čln ťahajúci lyžiara. Asi 2km pred reštauráciou už v kanoe nevládzu. Jančiho naviac bolia kríže. Joži si ich teda zapriahne za svoj morský kajak, ja mu nestíham, ani keď za sebou nič neťahám. Za mostom zastavujeme pri móle, zvyšok skupiny nás už čaká pri pivku v bufete. Reštaurácia je len pár metrov od nás a tak chvíľu riešime, či má vôbec zmysel vystupovať. Časť skupiny ide na nákup, ostatní sa presúvame k reštaurácii. Peťo U. stráži lode pri bufete. V parku pri reštaurácii je problém vystúpiť, breh síce nie je strmý ale je bahnitý. Joži sa aj s loďou v bahne zasekne. Na vystúpenie teda využívame ukotvenú pramicu a lode radšej ťaháme o niečo strmším svahom.

Objednávame si halászle a víno. Kým príde zvyšok skupiny, začína pršať - prší asi 5 minút a veci ani nestihnú namoknúť. Je už pomerne neskoro a už sa nám ďalej pokračovať nechce. Prešli sme viac ako 26km. Stan teda rozbaľujeme v parku, Joži si bookuje izbu a tentoraz trávime večer v reštaurácii pri dobrom vínku (skúšame 5 putňové). Spať ideme opäť pomerne skoro. Zaspávame pri hluku miestnej mládeže tráviacej piatkový večer na opačnom brehu a pri bufete. Okolo polnoci sa naviac začína DnB diskotéka. Nadránom sa zase všetci presúvajú späť domov...

Ráno na umytie využívame vodu z pumpy na ulici. Voda je pitná a tak dopĺňame fľaše a vaky vodou. Do lodí nasadáme postupne na bahnitom brehu. Po nastúpení sa musíme ešte pár metrov odtlačiť aby sme sa z bahna dostali. Míňame ďalšie dediny a aj miesto, kde sme podľa pôvodného plánu chceli nocovať. Prvú prestávku si robíme pri nefunkčnej kompe. Na obed sa zastavujeme u miestneho, ktorý vyrába víno. Začíname ochutnávkou vínovice a vína. Usudzujeme, že na lačno to nie je práve ideálne. Priamo na mieste nevarí ale objednáva nám guláš, ktorý nám privezie. Po ochutnávke a skvelom jedle si ešte kupujeme fľaše vína a pálenky.

Plné flaše ukladáme do lodí. Janči, ktorý presadol na kajak, chce fľaše uložiť do komory, zavadzia mu však ďalekohľad, ktorý plánuje prehodiť za sedačku do lode. Niekto ho v tom však zastaví a poznamená niečo v zmysle, že by nebolo dobré ďalekohľad utopiť. Naštastie poslúchne, po pár kilometroch si chce vyskúšať plesknutie pádla o vodu, tak ako to robia ostatní na kanoe. S dlhým kajakárskym pádlom sa napriahne a s Jožim už vidíme, že to nedopadne dobre. Obaja sa smeje skôr než sa úplne prevráti a už pádlujem smerom k nemu aby sme pomohli. Vylievame loď a Janči do nej nastupuje priamo z vody. Chytáme pár plávajúcich vecí z kajaku pričom si Janči uvedomí, že mu chýbaju aj fľaše vínovice. Od miesta, kde sme stáli na ochutnávku vína, pádlujeme ešte asi 10 km. Tentoraz kempujeme v kempe, pri hotely. Teda kemp ani hotel nefunguje, Joži a Peťo tu už boli predtým a ani raz nefungoval. Pritom je postavený z európskych fondov. Škoda, miesto je naozaj pekné a vhodné práve pre vodákov. Stan ani nestaviame a nocujeme na terase, pod strechou budovy. Jančimu sa podarilo objaviť aspoň jednu fľašku, ktorú odložil do komory. Pre istotu ju hneď dopijeme, bola by škoda ak by utopil aj túto...

V nedeľu nás čaká najkratší úsek, zvyšný čas však chceme využiť na preskúmanie mŕtvych ramien. Väčšina je už zasypaná a z vody sa do nich nedá dostať. Niektoré sú zjazdné len pár metrov. V parku Tokaj-Bodrogzug sa však nachádza mŕtve rameno cez ktoré sa dá dostať až do jazera. Vyzerá to tu ako v Amazonke, rastliny pokrývajú celú vodnú plochu, popadané konáre a stromy, cez ktoré sa treba predierať, biele lekná,... Na jar alebo neskorú jeseň sa určite dá plaviť dlhšie a vo viacerých ramenách, teraz sú ale husto zarastené a prejsť sa dá len cez niektoré. Po ceste späť skáče ryba Peťovi G. priamo do lode, ani udicu nám netreba! Pred Tokajom je prístav, veľa lodí ale nestretáme. Splav končíme na ľavej strane Tiszy hneď za sútokom. Kým čakáme na auto, prvá skupina si už objednáva jedlo v reštaurácii. Po naviazaní lodí a zbalení vecí sa k ním pridávame aj my ostaní. Skvelý paprikáš zo sumca je čerešničkou na torte tohto výletu. Už nás čaká len cesta späť do Košíc.

Lukáš

Galéria