Expedícia Ukrajina + Rumunsko 2018

Pri plánovaní kalendára akcií na rok 2018 rozmýšľame, kam by sme išli splavovať na jar. Expedíciu v Rumunsku sme už mali, ale splavovali sme najmä rieky na juhu Rumunska. Teraz by sme chceli ísť na sever. Tiež už dlhšie rozmýšľame nad splavovaním riek na Ukrajine a tak sa rozhodujeme tieto 2 krajiny spojiť a splavovať rieky v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine a v okolí parku Maramureš v Rumunsku. Ako termín volíme koniec mája/začiatok júna. Ten nakoniec nie je vhodný, keďže sa kryje aj s výletom do Švajčiarska a viacerí záujemcovia o expedíciu plánuju aj Švajčiarsko. Nahliadame teda do svojích kalendárov a po dlhšej úvahe nakoniec volíme termín na prelome apríla a mája. Využijeme tak deň voľna počas sviatku 1. mája.

Až do poslednej chvíle nie je isté, kto sa expedície zúčastní. Nakoniec ideme v zložení Ján, Ľuboš, Rio, Fero, Peter, Jogy a ja. Jogy nie je vodák ale pomôže nám s dopravou. Keďže nás je 7, berieme 2 Dustre a príves, aby sme sa pomestili.

Balíme sa v utorok 24.5. večer. Plán je vyraziť v stredu skoro ráno. Rio prichádza do Košíc neskoro v noci, ešte do polnoci sa bavíme a preberáme aj trasu, ktorou ráno pôjdeme. Pred 5tou ráno vyrážame a cestou na lodenicu naberáme ostatných účastníkov. O 5:48 konečne odchádzame.

Ukrajina

1. deň

Cez hranicu sa po menšom zdržaní dostávame o 10:46. Z Vyšného Nemeckého prechádzame do Užhorodu. Hneď na hranici si meníme peniaze.

Už po ceste plánujeme splaviť 1. rieku a to Terešvu. Spodný úsek z Dubového po Neresnicu má obtiažnosť WWI, to pohľadom z mosta zhodnocujeme ako príliš ľahké, chceme ísť na horný úsek.

Ukazuje sa, že na nástupné miesto to je síce len 21km, ale jazda autami nám trvá 2 hodiny. Už cesty 1. triedy boli miestami vo veľmi zlom stave, táto cesta ale asfalt nikdy nevidela. Miestnym kvalita povrchu nevadí a aj s Ladou nás na šotolinovej ceste predbiehajú, Jeep na balónových pneu tu jazdí ako po diaľnici.

Nastupujeme v obci Usť-Chorna pri kaviarni (v okolí sú cyklistické cesty, pri ceste vybudovaných niekoľko piknikových miest, v lete je toto miesto zjavne turisticky atraktívne). Bavíme sa s miestnymi, ktorí sa prišli okúpať, češtinou s ukrajinským prízvukom nám hovoria o tom, že pracovali v Čechách a jeden z nich dokonca chvíľu na Slovensku. Prajú nám peknú plavbu.

V dedine mávame deťom, ktoré sa na nás z brehu pozerajú. Rieka je široká s rýchlym tokom a s perejami. Nič náročné tu nie je.

Jogy ide popri nás a fotí. Na jednom mieste sa mu však prihovára miestna rybárska stráž a chcú po nás, aby sme splav skončili. Z vody Ľuboš rozumie len tomu, že máme končiť a že tu je asi rozostavaná elektráreň. O zákrutu ďalej teda vystupujeme a pýtame sa v čom je problém. Rio, Peťo a Ľuboš prekladajú z Ukrajinčiny, dozvedáme sa, že na rieke je zakázané splavovať kvôli nereseniu rýb. Ak skončíme, pokutu nedostaneme.

Splav teda ukončujeme predčasne po 8km. Z ďalšieho rozhovoru vyplýva, že takýto zákaz v tomto čase platí na všetkých riekach v oblasti, kde chceme splavovať. Nezdá sa nám to, najmä preto, že miestny vodáci nám tieto rieky odporúčali.

Presúvame sa teda do kempu Bíly Slon (White Elephant) na rieke Čierny Čeremoš. Po 529km (posledných 8km je opäť po šotolinovej ceste, ktorá je ale v lepšom stave než niektoré časti asfaltky cez ktoré sme prechádzali) do neho prichádzame neskoro v noci (0:15 miestneho času). Na mieste sú slalomové preteky a tak nám je jasné, že spomínaný zákaz buď vôbec neplatí alebo na to miestny vodáci kašlú.

2. deň

Ráno sa teda pýtame v miestnej raftingovej firme ako to je so spomínaným zákazom splavovania. Smejú sa, že nič také neplatí, zákaz sa týka len rybárov. Keď im spomíname ryby, kvôli ktorým nám splav zakázali (Hlavátka Podunajská), vravia, že tie sa neresia v októbri a nie na konci apríla.

Po raňajkách a kávičke v bufete (ktorý je na naše pomery naozaj lacný) sa poobede vyberáme na splav Čierneho Čeremošu. Začíname priamo v kempe v strede slalomovej trate. Splav tejto vodnatej rieky s obťiažnosťou WWIV končíme v dedine Krasnyk po cca. 8km. Splav je naozaj rýchly a pekný a tak sa vyberáme na vodu opäť. Začína síce pršať, ale to nevadí. Splav nám trvá 1 hodinu. Po ceste sa zastavujeme v miestnej krčme/obchodíku. Skúšame lokálne pivo a čakáme až prestane pršať. Po pár pivách sa presúvame späť do kempu, kde si v bufete ešte objednávame večeru. Bavíme sa s Ukrajinskými kajakármi, ktorí tu pracujú. Pozeráme ich videá. Splavovať boli aj na Slovensku a v Čechách. Zaujme nás ale najmä Čierna Tisa, ktorú taktiež plánujeme. Vyzerá byť naozaj zaujímavá (úzke koryto s kaskádami).

3. deň

V piatok sa teda vyberáme na Čiernu Tisu, začíname na konci obce Chorna Tysa pri závore a lesníckom domčeku. Od ukrajinských kajakárov vieme, že sa dá ísť aj z vyššia, stačí poprosiť lesníkov aby nám otvorili. Po ceste sme si už ale pár kaskád prehliadli a je pomerne neskoro, takže začíname tu. Peťo a Jogy zvezú autá nižšie, pod kaskády, kde sa k nám pripojí aj Peťo.

Prvú kaskádu ide len Ľuboš s Riom, ostatní prenášame. Nájazd vyzerá byť nie celkom ľahký, treba sa trafiť do cca. 0,5m širokej stopy a nespadnúť z nej na ani jednú stranu. Rio po splavení vraví, že to nakoniec bola tá najľahšia kaskáda.

Na tretej kaskáde sa nedarí Ferovi, ktorý splavuje na Axiome. Ostane vo valci pod skokom a musí vykopať. Ferovi sa zdá, že to trvá večnosť a najmä nechápe prečo Rio fotí namiesto jeho záchrany. Záchrana nám trvá len pár sekúnd a letí k nemu hneď niekoľko hádzačiek.

Pod kaskádov sa k nám pripája aj Peťo. Ďalej ide o rieku s obtiažnosťou WWII. Ešte na jednom mieste v dedine sa nachádza malá hať. Peťo ju síce skočí dobre, ale následne ho hodí špicou na kmeň, ktorý pláve pod haťou.

Na sútoku s Lazeshchynou vystupujume. Jogy poslal SMS, že nás čaká kúsok pod sútokom. Pôvodne sme chceli končiť pri moste, tam by sa ale vystupovalo ťažko. Rozhliadame sa po oboch brehoch, Jogyho však nevidíme. Skúšame mu volať a posielame našu pozíciu. Je vraj 2km od nás. Rio s Ľubošom navrhujú, že k nemu splavíme. Janči a Fero sú na druhom brehu a tak ich s Peťom čakáme. Po asi 10 minútach nastupujeme na vodu a pokračujeme v plavbe.

Asi po ďalších 3km vidíme Ria s Ľubošom na brehu, vystupujeme a pýtame sa, kde je Jogy. Nevedia. Skúšame mu teda opäť poslať našu polohu, opísať miesto, kde sa nachádzame. Stále však neúspešne. Čakáme už skoro 1 hodinu a Ľuboš navrhuje, že skúsi stopnúť auto a vyviezť sa k nášmu 2. Dusteru, od ktorého ma kľúče. Ukrajinci veľmi stopárov brať nechcú, Jogy však stále neprichádza a už ani nereaguje na SMS (dovolať sa mu vôbec nedá), Ľuboš sa teda vyberá pešo pre 2. auto. Za zákrutou sa mu podarí stopnúť Ladu a po pár minútach nám píše, že Jogy má už správny smer a je na ceste. O 20 minút neskôr mu volám. Vraví, že už kráča cez dedinu k autu, Jogy k nám však stále neprišiel. Janči a Fero sa idú prebehnúť a končia za zákrutou v krčme na teplom čaji, ktorý im ako jediný nápoj sú ochotný predať na sekeru. Konečne, po skoro 2 hodinách prichádza Jogy s Ferom a Jančim na prívese. Balíme veci a ideme späť. Ľuboš je už pri 2. aute a čakáme ho. Jogy nám vysvetľuje, ako sa mu podarilo stratiť. Najprv prišiel na miesto, kde sme chceli končiť, ktoré správne vyhodnotil ako nevhodné, rozhodol sa však vrátiť k vode proti prúdu. My sme ale medzitým splavili už nižšie. Z inštrukcií rozumel, že má hľadať kostol, tých však bolo na mieste viac a k nám sa dostal neskoro.

Po ceste ešte pozeráme Prut. Vody má nedostatok, vodopád sme však nevideli.

4. deň

V sobotu balíme, vyrážame po 3.krát na Čierny Čeremoš. Tentoraz s nami splavuje Jogy, ktorý ide so mnou na nafučke. Ľuboš zvezie auto na koniec splavu a stopom sa vracia pre 2. aby sme ušetrili nejaký čas. Voda trochu klesla a znížila sa aj obtiažnosť rieky (WWIII+). Po ceste do Rumunska ešte chceme pozrieť vodopád Probiy na Prute. Väčšina z nás zhodnocuje, že pri tomto stave vody na vodopád nemáme. Ľavá, najľahšia, lajna je nezjazdná, treba prejsť zľava do stredu. Rio a Ľuboš sa však po chvíle rozhodujú vodopád splaviť. Ostatní im robíme záchranu. Vodopád úspešne splavujú pod dohľadom množstva divákov.

Rumunsko

Na hraniciach sa dlhšie zdržiavame v duty-free shope než pri kontrole a do kempu v Baile Borsa v Rumunsku prichádzame o 3tej ráno. Z kempu na Ukrajine až sem sme prešli 270km, na cestách v Rumunsku autá aj my konečne prestávame trpieť a maximálne povolené rýchlostné limity už nie sú nedosiahnuteľné méty ale niečo čo na prázdnej ceste v noci nie je problém výrazne prekonávať. Cesty v Rumunsku sú už lepšie než na Slovensku, tie, ktoré sú v horšom stave, sa akurát rekonštruujú.

5. deň

Vstávame na obed a rozhodujeme sa ísť pozrieť najbližšiu rieku pretekajúcu cez obec Borsa. Potok pretekajúci priamo pri kempe je nesplavný. Ešte nie sme ani na konci Borse a už nám je jasné, že horný úsek Viseu nemá dosť vody. Otáčame sa a presúvame na opačný koniec mesta.

Už na nástupnom mieste je jasné, že rieka v meste slúži ako transportér pre odpad. Neskôr zisťujeme, že je to skôr stoka a radšej ani nechceme vedieť čo všetko do nej priteká. Na jednom mieste prenášame nebezpečne umiestnenú (asi kanalizačnú) rúru, ktorá je presne na úrovni hladiny. Miesto na zastavenie je tu pre 1 loď a tak Ľuboš, ktorý išiel miesto pozrieť, chytá kajaky, pomáha nám vystupovať a my hneď na rúre nastupujeme a čakáme sa až pod ňou. Škoda odpadu v rieke, inak ide o naozaj peknú rieku (WWII, nižšie WWI) s výhľadmi na prírodu a peknými perejami. Je tu tiež pár menších skokov pod mostami, tie sú však bez problémov splavné. Splav končíme v obci Moisei (naozaj nevieme, čo má spoločné s Perešským prominentným párom...) po asi 13km.

Ako ďalšiu rieku plánujeme Vaser. Popri rieke nevedie cesta a tak jediná možnosť dopravy je horská železnička. Ideme ju ešte večer pred plánovaným splavom pozrieť a kúpiť lístky. Na mieste sa dozvedáme, že kvôli sviatkom je beznádejne vypredaná. Pýtame sa ešte na stav vody v rieke, na čo dostávame odbornú odpoveď - personál nám ukazuje, že je po kolená. Už sa otáčame, že zo splavu nič nebude (pre Ria by to už bolo druhýkrát), ale Fero sa nevzdáva. Po pár minútach presviedčania, že nám stačí miesto na streche vagóna, či, že si prenajmeme drezinu (na to dostávame odpoveď, že aj tie sú obsadené) nakoniec volá človek z infocentra niekomu z vedúcich robotníkov. Ráno má ísť vlak, ktorý vezie novú smenu drevorubačov až na koniec železnice (k hraniciam s Ukrajinou), možno nás vezmú, máme sa ráno obrátiť na Daniela.

6. deň

Skoro ráno vstávame, na nástupnom mieste máme byť o 6:30 ráno, vlak odchádza o 7mej. Chvíľami dostávame inštrukcie, že môžeme nakladať, od iných ľudí zase, že nie. Vlak nám posúvaju bližšie, aby sme nemuseli lode nosiť. Pre istotu ich naväzujeme, čomu sa vlakvedúci smeje. Ostatné veci sú voľne položené na plošinovom vozni. Vlak už skoro odchádza, nastupujeme do vozňa pre cestujúcich a pýtame sa, čo sme dlžní. Pýtajú si 300Lei, vravíme, že zaplatíme v Eurách. Odpoveďov je, že môžeme a je to 100EUR. Kurz je väčšinou 1:4,5, takže 100EUR sa nám nepozdáva, navrhujeme, že po splave si peniaze zmeníme a zaplatíme v Lei. Daniel je však tvrdý obchodník a trvá na 100€ alebo si máme kajaky odviazať. Vyberáme a podávame 80€ (cca. 12€/osobu) čo je stále o niečo viac než 300Lei. Sú spokojní, ešte sa medzi sebou bavia, že to je viac než čakali.

Vagón pre cestujúcich je plný dymu, všetci fajčia. Počas cesty sa nie je problém vykláňať z otvorených dverí. Stojíme na niekoľkých ďalších zastávkach, kde pristupujú ďalší ľudia. Ženy si sadajú na plošinový vagón, kde máme lode, už rozumieme prečo tu nikto nerieši upevnenie vecí, keď sa na ňom voľne prepravujú ľudia. Vo vlaku cestuje aj nemecký fotograf a nadšenec železnice, ktorý sa s nami rozpráva o železničke. Vysvetľujeme mu, že chceme začínať na turistickej zastávke, on to tlmočí vlakvedúcemu. Kvôli nám odpájajú vozne aby vlak mohol zájsť na bližšiu koľaj, kde po 2 hodinách cesty vystupujeme. Lúčime sa a vlak pokračuje ďalej, celkom je to na hranicu 48km a približne 4,5 hodiny jazdy.

Sme tu prví, ešte nie je otvorený ani bufet. Vykladáme a sušíme veci. V medzičase prichádzajú zamestnanci železničky. Varia si kávu a my sa pýtame, či nám spravia tiež. Nemajú s tým problém. V bufete začínajú grilovať na čo si uvedomíme, že sme celkom hladní. Predať nám jedlo ale odmietajú, ešte na mieste nie je šéf s pokladňou. Do 11tej sa nám však čakať nechce a tak nastupujeme na vodu. Hneď na nástupnom mieste je prvá nízka hať a pre turistov, ktorí sa sem doviezli drezinami, sme celkom zaujímavá atrakcia.

Rieka Vaser nie je náročná (WWII, WWI), nachádza sa tu však niekoľko menších skokov, na ktoré si treba dať pozor. Po ceste mávame vlakom s turistami, odpovedáme na pískanie parných lokomotív našimi vodáckymi píštaľkami. Myslím, že zvuk 5tich píštaľok je výraznejší než zvuk pískajúcej parnej lokomotívy. Celkovo splavujeme 21km a končíme na nákladnej vlakovej stanici vo Viseu de Sus.

Hneď po zbalení lodí a vecí hľadáme reštauráciu. Prichádzame k vynovenému penziónu, ktorý ešte nie je otvorený. Na terase už je však bufet s výčapom. Keď sa pýtame na jedlo, dozvedáme sa, že nevedia anglicky. Pani majiteľka síce rozpráva nemecky, to nám ale veľmi nepomôže. Vyberá telefón a volá synovi, cez neho si objednávame grill mix. Pani majiteľka prichádza a ukazuje nám mäso v niekoľkých veľkých dózach. Či môže byť a či nám to stačí. Najprv sa dohadujeme, že je to tak akurát, než začne grilovať ale ešte radšej vynechávame kuracie krídla. Okrem grilovaného mäsa dostávame aj mix rôznej zeleniny a opečené zemiaky. Jedlo bolo vynikajúce, ani nevládzeme všetko zjesť. Jogy má chuť na zmrzlinu, tu však nemajú :(. Za chvíľu však čašníčka pribehne, že zmrzlina bude za 5 minút. Aby sme boli spokojní, odbehli pre zmrzlinu do obchodu.

Preberáme možnosti plavby na posledný deň. Pozeráme Ruscovu, vody je dosť. Voláme kamarátom, ktorí tu taktiež splavujú s českou skupinkou. Oni splavili aj prítoky Ruscovy.

Večer sa dávame do reči s vysokoškoláčkami, ktoré tu sú na výlete. Bavíme sa na pokusoch o prejdenie slack-line. Jediný komu to ide je Rio. Pri ohni sedíme do skorého rána, niektorí idú spať až po svitaní.

7. deň

Ráno sa lúčime, balíme veci a na obed vyrážame na vodu. Je pomerne neskoro a tak volíme Repedeu - prítok Ruscovy. Po asi 4km prichádzame k 1. hati, tá je splavná a tak ideme ešte vyššie. Za ďalšou zákrutou sú ďalšie hate. Tomu niektorí z nás nedokážu odolať a musia si ich splaviť. Najvyššia má 5m, 2. 3m. Tieto 2 skáču len Janči, Ľuboš a Rio. Na poslednú sa k nim pridáva aj Fero, ktorý si požičiava Toro od Jančiho. Ďalej už pokračujeme všetci. Horský potok má celkom veľký spád, úzke koryto bez väčších vracákov. Peťo na 2 miestach kúpe. Pri druhom prevrátení navyše stráca pádlo. Skúšame ho nájsť ale nedarí sa nám. Vyberáme teda rezervné a pokračujeme ďalej. Na konci dediny je ešte malý sklz, ktorý nemá pri dopade dostatok vody a tak všetci lode šúchame po betóne a kameňoch. Na sútoku, odkiaľ plavíme už po Ruscove, sa rozhodujeme splav skončiť skôr. Je dosť veľa hodín, prichádza búrka a nás ešte čaká 6 hodín cesty domov.

Po ceste pre 2. auto ešte skúšame štastie a opäť hľadáme pádlo. A opäť neúspešne. Bavíme sa však s miestnymi, ktorým nechávame kontakt, aby nám napísali, keď pádlo nájdu.

Na večeru sa zastavujeme v celkom luxusnom rezorte. Keďže obsluhujúci personál nevie veľmi anglicky, prichádza k nám majiteľ. Objednávame si jedlo, po zrátaní však dostávame odporúčanie aby sme si objednali misy pre 4, kde bude všetko čo sme si objednali a za lepšiu cenu. K tomu nám ešte prihodia jahňacie mäso. Majiteľ plánuje požičovňu lodí priamo v areáli. Tu už voda nie je divoká, ale dá sa splavovať aj v lete. Dozvedáme sa od neho aj to, že vlastní hotel v Alpách. Za chvíľu prichádza a ospravedlňuje sa, že zabudol na polievky. Odporúča však aby sme si ich nedávali, porcie jedla majú veľké. My sme však hladný a tvrdíme, že všetko zjeme. Už po prinesení 0,5l polievok však rozumieme, že to myslel vážne. Prichádza 1. tácka s mäsom. To by sme mohli zjesť... Dostávame však aj ďalšiu a Janči ešte rybu, na ktorú mal chuť. Nakoniec vládzeme zjesť tak polovicu, zvyšok si nechávame zabaliť. Čaká nás ešte dlhá cesta a určite budeme hladní.

Na lodenicu prichádzame asi o 3:30 ráno. Odpájame príves, Rio prekladá veci a ešte pokračuje ďalej domov. Náš výlet končí asi o 4:30 ráno. Pár hodín spánku a musíme do práce :(.

Ak sa k nám chceš nabudúce tiež pridať, pozri si termíny plánovaných splavov a expedícií.

Lukáš

Galéria